Zaujímavosti - latinčina

Deň 26. september je už od roku 2001 z iniciatívy Rady Európy v Štrasburgu slávený ako EURÓPSKY DEŇ JAZYKOV.

Tento deň sme si pripomenuli aj my, na našom gymnáziu, besedou organizovanou v rámci predmetovej komisie cudzích jazykov pod vedením PhDr. B. Šintálovej. Motívom akcie bolo interaktívnym spôsobom poukázať na to, ako sa z latinčiny v priebehu stáročí, pod vplyvom historických udalostí, vyvíjali románske jazyky.

Latinčinu ako východiskový bod predstavila PhDr. K. Rácová, PhD., latinčinárka nášho gymnázia. Je zaujímavé sledovať prostredníctvom rôznych slov ich prienik z tohoto klasického jazyka do jazykov románskych, či už v takmer nezmenenej forme, alebo vo forme romanizovanej. Študenti mali možnosť na ukážke mytologického príbehu o Narcisovi, z pera rímskeho elegika Ovidia, pozorovať podobnosti a odlišnosti textu v latine, taliančine, španielčine a francúzštine. Samozrejme, najviac sa klasickej latinčine podobá taliančina, keďže sa vyvíjala na tom istom území, kde sa používala latina.

Pútavou formou predstavila taliančinu (talianske gestá, taliansku výslovnosť) Mgr. S. Otrasová, taliančinárka na našom gymnáziu. Španielčina je po taliančine najpodobnejšia latine, i keď je teritoriálne vzdialenejšia od Apeninského polostrova. Opäť to má súvis s históriou a hlavne obdobím púnskych vojen. Študentov zaujal farbisto opisovaný prechod Hannibala spolu s jeho armádou, vrátane slonov, cez Pyreneje, južnú Galiu a Alpy až na Apeninský polostrov. Španielčinu a jej vývoj nám aj za asistencie študentov priblížila španielčinárka nášho gymnázia Mgr. K. Calvo. Študenti pod jej vedením hrali scénky, ktoré mali dešifrovať študenti v publiku. Cieľom tejto aktivity bolo poukázať na slová, ktoré znejú rovnako v španielčine a taliančine, avšak majú odlišný význam. Vedeli ste, že slovo „burro“ označuje v španielčine „somára“ a v taliančine „maslo“?

Francúzsky jazyk je latine najvzdialenejší. Rimanom sa s ich „vulgárnou“ (ľudovou) latinou podarilo na územie dnešného Francúzska preniknúť až za Gaia Iulia Caesara, čiže až v 1. stor. pred n.l. Navyše vývoj francúzštiny na tomto území ovplyvňovali aj početné germánske kmene. Do tajov „jazyka diplomacie a lásky“ nás zasvätili doktorandky z Katedry romanistiky a germanistiky FF UKF v Nitre: Mgr. L. Adlerová a Mgr. P. Píšová. Aulou sa niesli ich „ľúbozvučné“ dialógy vo francúzskom jazyku. Boli sme nimi vtipne upozornení, aby sme počúvali jazyk, ktorý znie celkom odlišne ako ho vidíme zaznamenaný v texte.

Určite nám všetkým je známe, že máme ešte dva románske jazyky, ktorým sme však pozornosť nevenovali – a to portugalčine a rumunčine. Touto cestou vyzývam možno aj širšiu verejnosť, ak by ste mali vo svojom okolí človeka hovoriaceho týmito jazykmi, ozvite sa a budúci rok by sme mohli besedovať aj o nich.

Valete!
Au revoir et à l'année prochaine mes amis!
Arrivederci e ci vediamo il prossimo anno!
¡Nos vemos en un año, amigos!

Pozrite si niekoľko fotografií vo fotogalérii

Dňa 5. mája 2022 sme v rámci predmetu LATINSKÝ JAZYK navštívili Diecéznu knižnicu v Nitre.
Knižnica, nachádzajúca sa v podhradí Nitrianskeho hradu opatruje jednu z najvzácnejších zbierok starých kníh na Slovensku. V súčasnosti knižnica disponuje 66 000 zväzkami. Okrem teologickej literatúry sa v nej nachádzajú aj diela z iných vedných odborov – histórie, filozofie, práva, geografie, prírodných vied, ale aj beletria. Najvzácnejšími sú samozrejme prvotlače – inkunábuly knihy vytlačené v storočí, kedy bola vynájdená kníhtlač.
Študenti, okrem toho, že mali možnosť nahliadnuť do latinsky písaných kníh, uvideli „naživo“ literatúru, o ktorej sa učia na hodinách slovenského jazyka, napríklad Bernolákov Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí seu Lexicon Slavicum Bohemico-Latino-Germanico-Ungaricum (1825). Knižnicu navštevujú návštevníci z celého sveta, v pamätnej knihe sme videli aj podpis cisára Františka Jozefa, ktorý navštívil knižnicu pri príležitosti konania vojenských manévrov Nitre.
Študenti tak mali možnosť na vlastnej koži pochopiť, že dedičstvo latinského jazyka je stále aktuálne aj v dnešnej dobe a v prípade, že sa raz budú chcieť venovať napríklad histórii alebo lingvistike, bez znalosti latinského jazyka to pôjde len veľmi ťažko :-)

PhDr. Katarína Rácová, PhD.
latinárka

Dňa 9. marca 2022 sa pod záštitou Predmetovej komisie cudzích jazykov konala otvorená hodina LATINSKÉHO JAZYKA PRE BUDÚCICH MEDIKOV. Za aktívnej účasti študentov maturitných ročníkov, ktorí aktuálne navštevujú tento predmet, sa nám podarilo vtiahnuť do problematiky potenciálnych záujemcov, ktorí rovnako aktívne na otvorenej hodine s nami spolupracovali.
Znalosť základov latinčiny a gréčtiny používaných v medicíne a v prírodných vedách všeobecne, predstavuje pre budúcich lekárov, farmaceutov a absolventov prírodných vied „conditio sine qua non“ (nevyhnutnú podmienku).
Za využitia názorného materiálu – modelu lakťovej kosti sme si vysvetlili princípy vytvárania anatomických názvov. Po pochopení princípu skloňovania substantív, mali študenti možnosť vytvárať názvy diagnóz pre potreby písania lekárskej správy. V druhej časti hodiny sme spolu písali lekárske recepty – jednak pre liečivá vyrábané magistraliter (IVL, individuálne vyrábané lieky v lekárni) a tiež pre hromadne vyrábané liečivé prípravky (HVLP). Takýmto interaktívnym spôsobom sme si na hodine ukázali všetko, čo bude budúci študent medicíny, farmácie alebo prírodných vied pri svojom ďalšom štúdiu potrebovať (skloňovať substantíva a adjektíva; poznať číslovky a ovládať zopár konkrétnych slovies, používaných pri písaní receptu). Nie je toho málo, ale pri ochote študentov študovať a pri pútavo pripravenej hodine to je pre nás výzva.
Ďakujem všetkým, ktorí sa hodiny zúčastnili a zároveň sa teším na všetkých potenciálnych študentov :-)
Fotogaléria

PhDr. Katarína Rácová, PhD.
latinárka